Texty

2. Kronická 30, 1-9

Evanjelium podľa Lukáša 17, 20-30

Sme poslovia z divadla. Videli sme úžas, div. Div na tvári každého v tom divadle. Potom sme sa stali divadlom svetu. Svet žasol nad našou prevrátenosťou, inverziou, premenou. Nazýva sa konverzia. Ale pretože svet žasnúť takýmto spôsobom nechcel, nazval ju inverziou. Spiatočníctvom. Primitivizmom. Napriek tomu svet nemôže bez úžasu a bez divu vydržať. Má preto svojich poslov na vyhlasovanie svojich divov. Úžas z Božieho divu, skutku, sa má dostať do úzadia. V popredí má byť úžas z ľudského divu, ľudského skutku. Ktorý úžas preváži? Ktoré stretnutie v úžase a z úžasu bude pre svet určujúce?

Potom Chizkija rozoslal poslov po celom Izraeli...“ Poslov úžasu. Divu. Takými poslami boli kedysi pastieri, ktorí počuli úžasnú a predivnú správu z neba ústami anjela: Narodí sa vám Ježiš. Na svet príde Boží Syn v tele človeka. Ba – On už prišiel! Aj my môžeme dnes hovoriť: On už prišiel! Pán prišiel, ale: Pán tiež prichádza. Preto dnešná správa o úžase z neba znie: Maranatha! Príď Pane! A: Pán prichádza. To „Príď!“ znamená: Príď opäť. Pretože my všetci túžime po Tvojej prvej láske a po tom, aby úžasy a divy sveta (sedem divov sveta) boli zasa vystriedané úžasmi zo skutkov Božích. Sedem divov sveta - alebo sedem divov neba? A ten ôsmy div je naplnenie Božieho diela: je to prvý deň kresťanského sveta: Nedeľa. Vzkriesenie. Prázdny hrob. A ten ôsmy div je: Nanebovstúpenie. A ďalší ôsmy div: Posvätenie a zoslanie Ducha svätého. To sú oktávy. Osem dní po veľkom sviatku. Môžeme ich chápať aj symbolicky, nielen prísne numericky. Thorton Wilder napísal román „Osmy deň stvorenia“ ako text o novom type človeka. Osmy deň. Príď, Pane! To je súčasný advent. (Poznámka z Biblického slovníka Jeana-Jaquesa von Allmena.: „Zatiaľčo pamiatku smrti a vzkriesenia Ježiša a pamiatku vyliatia Ducha svätého slávila apoštolská cirkev pravidelne, výročie Ježišovho narodenia nebolo predmetom žiadnej oslavy.) “ A Pán prichádza najprv v posloch z „divadla Jeho úžasov“. Z divov Božích sa rodí v ústach Jeho poslov nová pieseň. Pieseň o prvom dni. O prvej láske. O prvotnosti. Prvý deň! Prečo spieval ľud koledy? Koleda pochádza z latinského „calendae“, ohlasovanie prvého dňa v mesiaci. Ohlasovanie prvého dňa. Ohlasovanie úžasu. Opäť vidím ako po prvý raz, pretože je so mnou – Prvý! A to moje videnie a zjavenie Prvého sa už nikdy nestratí, pretože Ten, ktorý je Prvý, bude pre môj život a pre život môjho spoločenstva a zhromaždenia aj: Posledný. On je Alfa a Omega. Spievam Mu novú pieseň, pieseň v ľudovom jazyku. Calendae, koleda! Ohlasovanie prvého dňa ústami maličkých.

Maličkí sú tí, ktorí žijú stále v prvom a v poslednom dni. S Prvým a Posledným. Ktorí na Neho denne hľadia, preto stále žasnú. A ten údiv, úžas sa denne odráža na ich tvári. Boli a sú stvorení a znovustvorení na Boží obraz. Majú premenenú tvár, pretože hľadeli a hľadia na tvár Premeneného. Boli a sú denne s Ježišom na Hore premenia. V Petrovi, Jakubovi a Jánovi je tam celá cirkev znovurodených kresťanov. Ale prečo nechce každý žasnúť? Prečo ľudia nechcú žiť v divadle Božích divov? Pretože na svet prišiel nepriateľ a medzi Božie divy zasial falošné semeno svojich divov.

Veľká noc a Tichá noc sú veľmi úzko spojené, ba v čase novozákonnom splývajú. Sú v podstate totožné. Narodil sa Ježiš, ako dieťatko v Betleheme – a vstal z mŕtvych Ježiš ako Boží Syn Kristus v premene pozemského tela na duchovné po dokonaní diela na zemi. Už bol čas, keď sme príchod Ježiša Krista v Jeho veľkej žiare zvestovali na Vianoce veľkonočnou zvesťou. Narodil sa Ježiš! Vstal z mŕtvych! Pán porazil smrť, vyšiel z tmy jaskyne, z útrob zeme, a stal sa svetlom v sláve pre každého, kto hľadal Jeho tvár. Kto chcel a chce poznať Ježiša. Veľká noc je Tichou nocou a Tichá noc je Veľkou nocou. Pretože je tu prvý deň po sobote, nové ráno. Prvý deň. Calendae. Ohlasujte ho! Spievajte o tom prvom dni a o svojej prvej láske, lebo ste boli vytiahnutí z tmy a z blata. A boli ste postavení na Skalu života, na Ježiša Krista. Stali ste sa na tej Skale duchovným domom, svätým kňazstvom. A teraz môžete ako praví poslovia kráčať krokmi viery s novou piesňou v ústach. Žijete v Ježišovom srdci, v Kristovej láske. Ste v Prvom a Poslednom, a denne na Neho hľadíte ako anjeli v nebi denne hľadia na Božiu tvár. Vaše mená sú už zapísané v nebesiach. Ste v Kristu, pri Otcovom Tróne milosti. Spievajte preto Hospodinovi novú pieseň! Calendae, koledu prvého dňa a prvej lásky. Lásky, ktorá sa narodila počas Veľkej, Tichej noci. Lásky, ktorá sa narodila v ťažkom prostredí hôr v srdci Eliáša, keď bol už na smrť vyčerpaný. Ale potom  jedol a pil – a šiel.

„Potom Chizkija rozoslal poslov po celom Izraeli...“ Ako tie dni zasvätíme? Keďže sme poslovia, ktorí žasnú, ktorí žijú v Božom zjavenom Slove, teda denne v Božom zasľúbení – ako tú oktávu  po veľkom sviatku zasvätíme? Tak, že v pravde zasvätíme paschu, prechod do nového dňa, preskok toho, čo preskočiť ľudsky nemožno, a potom zasvätíme celú oktávu. Všetky dni po Veľkom sviatku. Keď v minulosti cirkev vytýčila viditeľným spôsobom miesta, po ktorých šiel Kristus, a postavila na nich pamätníky, dnes máme vytýčiť miesta nového chodenia so Vzkrieseným Ježišom Kristom v Duchu svätom. Nekráčame nikam bezprostredne, vždy sprostredkovane – skrze Krista, skrze zjavené Slovo a Božie zasľúbenie. To sú naše kroky viery. Sú sprostredkované Ježišom Kristom. Nežijeme už bezprostredný život, ale vždy iba sprostredkovaný Ježišom. Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. Mne umrieť bezprostredným zážitkom a túžbam a bezprostrednej matérii je zisk. A žiť s Kristom sprostredkovane skrze Ducha svätého je ďalší zisk. Nežijeme s Ježišom skrze Máriu, a neprichádzame k Ježišovi prostredníctvom Márie, pretože Máriu zatônila moc Ducha svätého. Máriu zastrel Duch Boží. Ježiš sa v pravde a v spravodlivosti narodil podľa večnej Božej rady z Ducha svätého. Pretože narodenie má svoj zdroj v splodení. Splodil ho Duch svätý, bol počatý v Duchu Svätom. A Máriu zatônil Duch svätý. Tak to predpovedal anjel. Ak ťa niekedy budú blahoslaviť všetky národy, tak práve preto, že na teba Boh zhliadol – a že si bola v čase Jeho zjaveného Slova tichá, pokorná a neviditeľná. Že si sklonila hlavu a že si povedala: Nech sa deje vôľa Pánova. Nech sa deje vôľa zvrchovaného Otca v nebi! Lebo aj ja som bola slabá a nehodná, aj ja som ženou, ktorá potrebovala spasenie a Spasiteľa.  On ma učinil hodnou! Tak sa nechala pokorne na všetky časy zatieniť prítomnosťou Ducha. Preto sa nikto neklaňal pri zjavení Krista jej, ale iba dieťaťku Ježiš. Iba tomu, čo bolo splodené v Duchu. Nehodnú učinil hodnou, aby celá sláva patrila Pánovi!

„Kráľ sa dohodol so svojimi hodnostármi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že zasvätia paschu v druhom mesiaci.“ (2.Kronická 30,2). Zasvätia paschu. Prechod cez dravé vody národov. Prechod z tmy do svetla. Preskok zo starého do nového. Hrob človek nemôže prejsť sám, môže ho prejsť len tak, že ním prejde ako Údolím tieňa smrti s Ježišom. Je Kristom prenesený. Preskočil výšku, ktorú nemožno prejsť. Preskočil. Prežil obdobie, na ktoré sa nemôže pamätať ako na ľudský výkon a súčasne: s ktorým sa bude radostne vyrovnávať po celý zvyšok pozemského života, po všetky oktávy, pretože druhá časť toho, čo preskočil, a čo sa ľudsky preskočiť nedá, je obdobím, keď sa začína rozpamätávať na raj. Na znovu posvätenie Adama. Na život v pravom vzťahu s Bohom v Kristu skrze Ducha Božieho. Preskočil som niečo. Preskočil si niečo. Áno, toto preskočme, lebo čas tmy hrobu a čas svetla znovuzrodenia neviem vyrozprávať pozemským jazykom. Tu musí nastúpiť duchovná reč. Podivuhodná metafora. Začínam sa ju učiť. Začínam ju hovoriť. Začínam hovoriť metaforicky, pretože Boží život, ten aktuálny a prítomný, možno vyrozprávať len v novom jazyku: Len prenesene ako prenesený. Len v metaforách. Nemýľme sa: Metafora v tomto zmysle nie je reč výmyslu. Nie je to reč túžby, ktorá nemá reálny základ s ohlásením: „Stalo sa!“ Práve naopak: Každá metafora duchovného jazyka, ktorý vychádza zo zdroja živej vody, je založená na Božom stvoriteľskom a znovustvoriteľskom: Stalo sa!

O tom šli hovoriť poslovia z divadla Božích úžasov do celého sveta. „Stalo sa!“ Zasvätili Veľkú a Tichú noc a vyslaní Chizkijom do celého Jeruzalema vraveli najprv celému Izraelu a Judsku: Stalo sa! A prečo paschu, ten nový prechod, preskok zo starého do nového v čase Chizkiju hodnostári a celý Boží ľud svätil v druhom mesiaci, nie v prvom? Nie v tom starozákonnom, ale v novozákonnom? Pretože „kňazi sa v dostatočnom počte neposvätili, a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema.“ Áno, poslovia vraveli ľudu Božiemu: Vyjdite spomedzi pohanov. Dajte sa zhromaždiť spomedzi pohanov. A ľud povedal: Amen! Ale myslel to vážne celý Izrael a celé Judsko? Áno, poslovia šli do celého Izraela a Judska, ba začali roznášať listy i Efrajimovi a Menaššemu, aby každému oznámili: „Stalo sa, je dokonané!“ – ale nechýbali medzi pozvanými mnohí, ktorí ešte váhali a váhajú? Zhromaždil sa pred posvätených poslov celý Izrael a Júda, zhromaždili sa všetci, ktorí boli pozvaní na svadbu kráľovskú do priestoru a času kráľovského? K Ženíchovi?

„Vo zvyčajnom čase ju totiž nemohli svätiť, lebo kňazi sa v dostatočnom množstve neposvätili, a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema.“ (2.Kronická 30, 3).

Taká zodpovednosť sa kráľovi páčila. Taká zodpovednosť sa páči aj nám. Máme ešte stále čas napraviť zanedbané a zameškané. Preto znovu voláme a píšeme listy: Kňazi! Vy sväté kňazstvo, ktoré patrí celým srdcom a celou dušou Pánovi, dajte sa v dostatočnom množstve posvätiť, a vy ľud, ľud Ježiša Krista, a vy, ľud, putujúci do novej vlasti, kde už máte pripravené miesta – zhromaždite sa na ohlasovanie Prvého dňa svojej svätosti, na spievanie novej calendae, koledy v ľudovej reči, v reči laického, a pritom - najkvalifikovanejšieho kňazstva. V reči maličkých, ktorí ako prví vchádzajú do kráľovstva nebeského. Počujte teda! Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo! Čiňte preto teraz pokánie a verte v evajelium! Lebo: Ježiš je Pán! Tak kráčajte v svetle Jeho tváre ďalej a neste ďalším List tohto ohlásenia.

Pretože inak bude každé ľudské telo len trávou, ktorá vädne a usychá, pretože inak bude len kvetom trávy, ktorý oprší a uschne.

„To sa páčilo kráľovi i  celému zhromaždeniu. Rozhodli sa, že vyhlásia po celom Izraeli od Beér –Šeby po Dán, aby prišli do Jeruzalema svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela.“ Aby sme aj my prišli svätiť Bohu nový prechod, nový preskok, nový zvrat zvratov: a aby sme hlásali: Nežijeme už my, ale žije v nás Kristus!

A tak „drabanti pochodili s listami od kráľa a jeho hodnostárov po celom Izraeli a Judsku a podľa kráľovho rozkazu oznamovali: Izraelci, vráťte sa ku Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa On v vrátil ku zvyšku tých, ktorí spomedzi vás unikli z rúk asýrskych kráľov. Nebuďte ako vaši otcovia a bratia, ktorí sa spreneverili Hospodinovi, Bohu svojich otcov, takže ich vydal na záhubu, ako sami vidíte.“ (2.Kronická 30, 6-7).

Lótovia, vráťte sa k Bohu! Netúlajte sa už medzi občanmi Sodomy a Gomory z miesta na miesto, nekvíľte v srdci v sodomskej bráne od nešťastia, čo sa to so svetom robí, lebo vám práve „vyšla ranná zora“. Lótovia, hľadajte rýchlo bratov, sestry, známych, priateľov a ohláste im, že nastáva prvý deň ich života, ktorý je však spojený s hrozbou dňa posledného. Z tmy začne žiariť svetlo! Preto neostávajte ďalej v tme súdu, ale vyjdite spolu s Lótom do svetla milosti! A budete žiť!

„Nebuďte teraz tvrdohlaví ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi!“ (2.Kronická 30,8). Neváhajte, aby vás anjeli Boží, poslovia Boží, nemuseli chytiť za ruku násilne. Nebuďte už statickými kresťanmi, ale rýchlo vyjdite do svetla Božej prítomnej tváre a Jeho dnešného Slova. Pretože miesto, na ktorom ste v kruhovom kresťanstve a náboženstve, bude zničené. Vstaňte, rýchlo! „Vyšla už ranná zora!“ „Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do svätyne, ktorú posvätil naveky!“

„Vojdite do svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Hospodinu, svojmu Bohu, aby odvrátil od vás páľavu svojho hnevu. Lebo keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu milosrdenstvo u tých, čo ich zajali. A vrátia sa do tejto krajiny. Veď milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Boh, a neodvráti od vás tvár, keď sa k Nemu obrátite.“

AMEN.