„...uplatnenie plnosti časov: totiž v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko....“  List Efezským 1,10

 
 Bol som raz v jednej rodine a videl som tam: strach. Veľký strach! Teda: v rodine? Nie, nebola to už rodina. Boli to len rozbité ostrovy. Bola to roztrhnutá zem nikoho. Totiž: Bol tam ten, ktorý sa divoko smial a zmietal sa v putách satana. Kto to bol? Bývalý profesor fyziky. Docent. Práve mu umrela žena a on sa smial, ako sa smeje posadnutý, a on nariekal, ako narieka posadnutý a on sa vrhal sa na moju sestru v Kristu tak, ako sa vrhá posadnutý. Kto to bol? Kresťan, ktorý ešte včera spieval v baptistickej modlitebni piesne. A predvčerom ich spieval s nadšením v srdci v apoštolskej, a predtým v evanjelickej, a ešte niekoľko rokov predtým v kalvínskej. Možno sa z neho smiať? Možno sa smiať z tohto stavu kresťana a dnešného kresťanstva? 

Vôbec nie. Je to však obraz dnešného stavu každého zboru každej cirkvi, v ktorom sa dôrazne dbá - na denominačnú príslušnosť. Aj keď sa niekto urazí, aj keď sa urazia všetci: Je to tak! Kde sa nevyznáva čistým spôsobom meno prítomného a konajúceho Krista, tam sa vyznáva iba meno Baala. Neuveriteľné? Prizná to niekto? Pochopí? 

Pokračujme. Modlili sa nad ním dvaja poprední služobníci Apoštolskej cirkvi. Charizmatici. Z ich úst zaznievali bojové výzvy „v mene Ježiša Krista, amen, haleluja!“ A opakovane a opakovane: „Amen, haleluja!“ Ale: Nezaznelo tam Božie Slovo ako výraz tichej Božej moci a autority. Slovo Božie nebolo možné posadnutému človeku čítať – pretože bol posadnutý. Pretože nerozumel. Pretože nepočul „rozumom“. Pretože „mu to práve v tej chvíli nemyslelo!“ 

Ale – nemyslelo mu to?  Pravý opak bol pravdou! Myslelo mu to až diabolsky dobre! On vedel, čo sa pred ním dvaja vyznavači Kristovho mena modlia. Reakcia? Vrhal sa pred nimi na kolená a z celej sily sa im smial do očí. Strašný obraz? Neuveriteľný? Nemožný? 

Človek by si pred tým všetkým najradšej zakryl tvár. Áno: radšej odísť, nevidieť, nepočuť, nepriznať to. Tvrdiť:  Nie, to tak nebolo! A predsa... 

A predsa to práve tak bolo... 

Čo sa s tým dalo robiť? Áno, jediné. Povedať: Je napísané! A čítať posadnutému s absolútnou dôverou v Pravdu a moc Prítomného Krista a živého Slova: Kristus je Hlava! 

„ Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním. Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom, aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním, keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom. V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti, v ktorej nás bohato zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou, zjaviac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej blahovôle, ktorú si predsavzal v Ňom na uplatnenie plnosti časov: totiž v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi...“ (List Efezským 1,3-10). 

Keď sme to urobili, ja i moji dvaja Kristovi spolubojovníci, starý pán profesor stíchol. Oči sa mu vyjasnili. Pozrel na nás... a na otázku, čoho sa bojí, rozumne odpovedal: Bojím sa novej vojny. Bojím sa tragédií. Bojím sa, že teraz zomrie niektorý z mojich synov. Bojím sa, pretože som veľmi zhrešil. 

Zhrešil, pretože v minulých dňoch videl špinu sveta. Zhrešil, pretože sa tej špiny dotkol pohľadom, hoci roky a roky sa tej špine sveta vyhýbal. Zhrešil, a čo má teraz robiť? Teraz, keď mu umrela manželka... a zajtra mu možno umrie aj syn. Som duchovne mŕtvy, povedal. Som sám... 

Čo však v tom okamihu začul? Ježiš Kristus je tvoja Hlava, brat! A je tiež Hlavou svojej vernej cirkvi! Patríš Kristovi, brat, ak to, čo ti čítam, prijímaš s čistou dôverou v Pánovu kráľovskú moc. Kristus je medzi nami ako Kráľ, brat! Hlava nie je nikto a nič iné, len Ježiš Kristus! 

Výsledok? 

Ten brat dnes vyznáva: Na svete je len jedna-jediná cirkev. Tá, ktorá žije z moci Prítomného Krista. Tá, v ktorej je Kristus naozaj Hlavou. Tá, v ktorej Jeho Slovo platí jednoznačne a absolútne, a kde kresťania nežijú v denominačnej pýche a výlučnosti, ale iba v Kristovej moci a 

Iba na slávu Jeho svätého mena.  

AMEN.