Je čas veľkých hostín pred tvárou utrápeného ľudu. Tí skrčení a rozochvení sú opäť odstrčení od preplnených mís s pokrmami pre milionárov a tí najsilnejší s motýlikmi v bielych golierikoch....

Jedia, smejú sa a pijú!

„Kráľ Bélšaccar usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hostinu a pred nimi pil víno.“ (Daniel 5,1).

Mocní muži sa v strede – už vôbec nie v úzadí! - veľkých sál vystatujú najmä tým, ako požierajú slabých. Z rozsvietených sál zaznieva smiech a intelektuálna zábava, korenená bulvárnym jazykom. A roztrhané srdcia vyčerpaných mužov z okrajových štvrtí márne čakajú so zvlhnutými dlaňami medzi stĺporadím mramorových chodieb na prijatie. Súdy, právnici, veľké štátne fondy, mocní majitelia podnikov, firiem, mestskí poslanci... O čom a kom tak zábavne hovoria? O čakajúcich na právo a spravodlivosť?

Mnohí boháči dnes zneužívajú krv chudobných ľahkovážne a – s noblesou!

„Bélšaccar pod účinkom vína rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ i jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich.“ (Daniel 5,2).

Životy bezmocných sú však zrazu – a to by si mal teraz konečne každý všimnúť! - osvietené Božím svetlom. Sú to svedkovia Kristovho mena! Sú to služobníci Pána pánov a Kráľa kráľov! Stratégovia pozemského času, aj keď im to občas ktosi znepokojene pošušká, napriek tomu naďalej zvrhlo pijú z nádob jeruzalemských! Naďalej zneužívajú svätých Božích prorokov!

„Vtedy priniesli zlaté nádoby, ktoré odniesli z chrámu, z jeruzalemského domu Božieho, a kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov.“ (Daniel 5,3-4).

Viedol som rozhovory s riaditeľom veľkej firmy, ktorá mi predložila falošné účty a viedol som tiež rozhovory s právnikmi, ktorí mali chrániť moju česť a  právo. Nielen prví – aj tí druhí ma opustili a predložili mi ďalšie účty, teraz už s inou hlavičkou. Platiť budem musieť aj im, pretože taký je svet a jeho logika! Viedol som rozhovory s poslancami, s mnohými zo zboru mesta, viedol som rozhovory...

S ďalšími a ďalšími utajenými šéfmi mestských služieb, ktorí sa úspešne skrývali za  tváre vlastných bezmocných - a preto zväčša zlomene apatických - zamestnancov. My nič nevieme, my nič nemusíme, my máme za rohom ďalšieho klienta, ktorý je nám rovnako ukradnutý, ako ktorýkoľvek iný, ak, pravda ,nesedáva po večeroch v nejakých VIP salónikoch.

Firmy, podniky, súdy, právnici, celý zbor mesta...

Vy, ktorí ste v kreslách moci – vy všetci počujte!

„Čuj, Hospodin privoláva mestu – a je múdre báť sa tvojho mena - : Počujte, kmene a zbor mesta! Ešte sú hriešne poklady v dome bezbožníka aj prekliata, skúpa éfa. Mám ja za poctivé vyhlásiť podvodné váhy a mešec s falošným závažím? Boháči tohto mesta sú plní násilia. Jeho obyvatelia hovoria lož, v ústach majú podvodný jazyk.“ (Micheáš 6, 9-12).

„V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala.“ (Daniel 5,5).

Ktorý vyčerpaný služobník Kristov sa dovolá spravodlivosti u svojho formálneho brata, ktorého Pán poveril veľkou funkciou? A ďalej: či sa nestali už z našich mnohých kostolných susedov veľkí páni tohto sveta, ktorí spievajú piesne s úplne inými tvárami, než sú tie, ktoré denne, aj keď sú ľudsky nevýznamné, osvetľuje svetlo Božej tváre?

Nenásytné hrdlá žiadostivosti! Taký je svet? Len bohatnúť, budovať vlastné katedrály, iba piť a jesť na chrbtoch ponížených? A takým tento svet navždy aj zostane? Žiaden spravodlivejší súd, než je súd stratégov pozemského práva, nikdy v tomto čase nenastane?

Aký omyl!

„Vtedy sa zmenila farba kráľovej tváre a vlastné myšlienky ho desili. Bederné kĺby sa mu chveli a kolená sa mu triasli. Kráľ nahlas vykríkol...“ (Daniel 5,6-7).

Ach – čo vlastne vykríkol?

Viem to, pretože niekoľko hodín som sa kedysi dávno v súkromí hral na takého kráľa aj ja, Boží muž a Kristov svedok! Viem to, pretože som túto hru videl a ešte stále vidím aj v telesných prejavoch a spôsoboch viacerých svojich súčasných bratov a sestier. Viem to...

Vykríkol, aby „priviedli veštcov, Chaldejcov a astrológov“? (Daniel 5,7). Aby priviedli ľudských vizionárov a futurológov, aby priviedli najmúdrejších fyzikov, matematikov, biológov, prírodovedcov, lekárov, psychológov a psychiatrov? Či práve takýmito radcami nie sú obklopení a obkľúčení mnohí cirkevní podnikatelia a králi života tohto času? Či život nejedného z nich sa nedal zviesť do alternatívneho štýlu existencie?

Zrazu sa však ich myšlienky predesili!

Je tu ruka, ktorí píše „na omietku steny“ ich domu, paláca či mestskej katedrály to, čo nedokáže prečítať nikto, kto nemá Ducha Kristovho.

Písmo sväté nie je knihou uzavretých kostolov a cirkevných kabinetov, úradov, či dokonca diskusných seminárnych stretnutí, po ktorých sa potom pokojne a opäť noblesne spoločensky pije čaj a jedia buchty.

Písmo sväté je kniha pre oči, ktoré sa chcú dať Jeho svetlom otvoriť...

Firma, ktorá z Kristovho svedka strhla posledné peniaze, odchádza s roztrasenými bedrami do konkurzu. Právnik, ktorý sa vo svojej kancelárii nad znôškou ezoterických olejov a kamienkov začal červenať súdom posledného zvyšku vlastného svedomia, odkryl pred Božím služobníkom falošné karty, ktorými svoje procesy hráva. A ďalší?

Je tu celé Ninive! Je tu celá Asýria, ale tiež celý Babylon, je tu naplno viditeľný aj posmešný čin Bélšaccara, a je tu...

A teraz sa pýtam Kristových svedkov a strážcov v Božom ľude, v tele cirkvi: A je tu, medzi nami, v rovnakej pozícii, v akej bol kedysi Bélšaccar, aj niektorý z našich modlitebných, kostolných či inak organizovane svätých susedov?

Poznáte takého?

Máte takého priateľa, známeho, príbuzného, a to najmä v okruhu cirkvi, ktorý nehodne pije z chrámových nádob?

Varujte ho!

Varujte ho slovami apoštola Pavla: „Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha; lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo.“ (1.Korintským 11, 27-29).