Prichádza deň, keď sa všetci bohatí na pozemské majetky ocitnú pod súdom, na ktorý nie sú zvyknutí, v ktorom nikdy neboli. A zrazu stratia všetku svoju istotu.

„...pritiahnem ťa z najďalšieho severu a privediem ťa na izraelské vrchy.“ (Ezechiel 39,2).

Tam sa budeš zodpovedať.

Tak som videl primára v nemocnici, ktorý mal – podľa vlastného úsudku - v rukách jednu starú vdovu. Bolo to trúfalé! Sedel som pred ním opatrne a vyčkával som, ako sa bude správať. Čo mi, pokiaľ ide o jej život, povie? Áno, prikývol, pomôže jej v rámci vlastných právomoci, ktoré však, tak sa tváril, môže kedykoľvek použiť aj v jej neprospech! Odchádzal som od neho nečakane skormútený.

O niekoľko mesiacov primár náhle zomrel...

Nebola to však bežná, obyčajná smrť!

Ako totiž mohol taký mocný človek – človek takého dravého a dynamického sveta! - umrieť tak nečakane?

„Ty však, človeče, prorokuj proti Gógovi a povedz: Tak vraví Hospodin Pán: Som proti tebe, Góg, veľknieža Mešacha a Túbala.“ (Ezechiel 39,1).

Iba tak!

Ak je už Boh proti človeku – kto mu môže pomôcť a ako?

Vtedy prichádza len záverečný Boží verdikt: Smrť!

„Vyrazím ti luk z ľavej ruky a vytrasiem ti šípy z pravej ruky,“ (Ez 39,3) čítame v Ezechielovi o sile a náhlej údernosti Božieho zásahu. Tu sa krvný obeh človeka končí.

Áno, človek smie silu pre svoj život prijímať a smie ju odovzdávať ďalej – ale: Ako si to robil včera a ako to robíš dnes? Ako si žil na tejto zemi a ako si narábal, ako si hospodáril s mocou, ktorú som ti dal? pýta sa každého z nás Pán.

Ako si zaobchádzal s funkciou, ktorou som ťa poveril?

„Padneš na izraelských vrchoch, ty i všetky tvoje hordy a národy, ktoré budú s tebou; dravým vtákom, rozličným druhom okrídlených vtákov a poľnej zveri ťa vydám za potravu.“ (Ez 39,4). Umrieš a o tvojej smrti sa roznesie správa do všetkých strán. Tvoju smrť budú ohlasovať vtáci, ktorí lietajú ako dravci sem a tam. Ľudské reči a klebety, ľudské škodoradostné slová majú rovnaké krídla – krídla dravcov. Krvilačne sa živia na nešťastí iného človeka, na katastrofách jednotlivcov, ľudí, ba celých národov... Toto Hospodin dopustí na každého, kto sa pridal ku Gógovi, kto rád a vznešene chodieval v hordách veľkniežaťa Mešecha a Túbala.

Nebude to neprehľadná smrť, ktorej účinok sa rýchlo stratí.

Bude to smrť „na šírom poli“. (Ez 39,5). Bude to smrť na diaľnici alebo v čase veľkého uvoľnenia, keď sa duši Góga bude zdať, že prišiel jej čas, a ona môže piť, tancovať a veseliť sa koľko jej hrdlo ráči.

Tak sa to stane.

Boháči začnú umierať aj vo vlastných bezpečných domoch – pri médiách Góga, Mága, Mágia, Mágóga, začnú zrazu umierať pri obrazovkách počítačov a televízorov, ktoré čím ďalej tým viac a suverénnejšie prijímajú ako svoju cestu a ako obraz pre vlastnú tvár a vlastné myšlienky.

„Na šírom poli padneš, lebo ja som to povedal – znie výrok Hospodina Pána. Ja vyšlem oheň proti Mágógu a bezstarostným obyvateľom ostrovov...“ (Ez 39,5-6).

Oheň z počítačov, oheň z plazmových modiel, oheň na „ostrovoch bezstarostnosti“. Vyšľahne náhly a prudký plameň Božieho súdu počas zábavných posedení, počas ľudských smotánok, počas utajovaných večierkov. Vyšľahne oheň a ľudská myseľ sa nečakane ukáže v pravom svetle: Ako hlaveň nenávisti a pomsty. Ten oheň bude stále viac a viac medializovaný a bude šokovať mnohých!

Čo urobí v tej chvíli ľud izraelský, ľud Boží, ľud Kristov?

To, čo sa práve deje počas písania a súčasne čítania týchto riadkov, tejto novej cesty Božieho práva: Ľud Boží vyhlási, že sám Boh to svojím zjaveným Slovom činí známym celému okruhu zeme! Všetkým obyvateľom všetkých bohatých krajín! Pády WTC centier? To bolo v porovnaní s tým, čo sa práve pádom mnohých ostrovov mnohých zbohatlíckych zoskupení začne diať, len romantickou selankou.

Áno - prichádza deň, ktorý otrasie mnohými národmi! Zem sa už chveje – a každý tak spozná, že Boh výsostne prehovoril zo stredu svojho ľudu.

„A svoje sväté meno učiním známym uprostred svojho izraelského ľudu, nedám im už znesvätiť svoje sväté meno a národy poznajú, že ja, Hospodin, som Svätý v Izraeli. Hľa, príde to a splní sa – znie výrok Hospodina Pána. To je deň, o ktorom som hovoril.“ (Ez 39, 7-8).

Aký to bude deň – aký je už nablízku?

Taký, v ktorom budú náhle zomierať naši neverní priatelia, ktorí pošliapali sväté Božie meno a Božie milostivé zámery s nimi, i keď sme im ich zvestovali zreteľne a jasne. Radšej sa však prikláňali a napokon mnohí z nich úplne priklonili ku Gógovi a k Mágógovi. Sami tak svoj osud spečaťujú, a tak sa o tom dni, keď nevyviaznu z osídla náhlej smrti a náhleho zahynutia , už čoskoro začne hovoriť na mnohých miestach „uprostred Božieho izraelského ľudu“, „uprostred Kristovej cirkvi“.

Boh nedovolí, aby tí, ktorým varovania Jeho prorokov boli odovzdané, naďalej Jeho meno ľahkovážne znesväcovali!

Čo sa s ich životmi potom stane?

Nebude smieť zostať po ich vojnových spôsoboch a po ich politikárčení v cirkvi ani v nijakom inom okruhu Božieho ľudu žiadna pamiatka. „Potom vyjdú obyvatelia izraelských miest, zapália a spália výzbroj, štíty, pavézy, luky, šípy, kyjaky a kopije; budú ich páliť sedem rokov.“ (Ez 39,9). Nijaká vojnová zbraň, nijaké konanie a spôsoby v duchu sveta sa viac medzi kresťanmi nesmú tolerovať a opakovať!

Začnú hynúť neverné kresťanské inštitúcie s ich ľahostajnými pohlavármi, začnú padať kresťanské školy a všetky spolky, ktoré sa opovážili niesť do sveta Kristovo meno poškvrneným spôsobom - v programe, v metódach a v zámeroch tohto sveta...

V ohni Božieho hnevu bude napokon spálená každá vojnová zbraň nepriateľa a ľud Boží bude v jeho totálnom zániku pokojne odpočívať.

Obyvatelia izraelských miest „budú kúriť výzbrojou a získajú korisť od tých, čo od nich získavali korisť, a ozbíjajú tých, čo ich zbíjali - znie výrok Hospodina Pána.“ (Ez 39,10).

Božia je pomsta, On odplatí!

„V ten deň dám Gógovi miesto na hrob v Izraeli v údolí Abárím, východne od mora. Tak sa uzavrie údolie pre tých, čo prechádzajú. Tam pochovajú Góga a celý jeho dav a budú ho volať: Údolie Gógovho davu.“ (Ez 39,11).

Dlhé roky sme – my, Boží a Kristov ľud – prechádzali údolím smrti z Egypta. Prechádzali sme otvoreným hrobom, mocou Kristovho vzkriesenia. Cez more viedla naša cesta a cez kroky nášho Spasiteľa chodník náš. (Žalm 77,20-21).

Každý z nášho zboru sa na túto cestu vydal – po čiare smrti...

Presne v tomto duchu som kázal mnohé roky. Je tu údolie, čiara smrti, a prejde po nej iba ten, kto vyznáva meno Kristovo celou mysľou, celou dušou a celým srdcom, a to pravdivo a nezištne!

Mnohí z nás v tom čase na smrť ochoreli. Kolapsy, závrate, zlyhávanie krvného obehu, uštipnutia jedovatým hmyzom, nevyliečiteľné nemoci, ťažké pády a zlomeniny – pri každom sa malo stať pravdivým jeho vyznanie ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista, a to až do rozdelenia duše a ducha, totiž: nad každým z nás sa dial a ešte v týchto chvíľach nad niektorými stále deje rozdeľujúci súd Božieho Slova!

Slova, ktoré je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč!

Roky, mesiace, týždne a dni som kázal: Buďte svätí, lebo Hospodin, náš Boh je svätý!

Čas sa práve napĺňa. Údolie sa pre tých, čo ním prechádzajú dvojtvárne, onedlho začne uzatvárať.

Už len malú chvíľu a pre nejednu tvár, ktorú sme ešte včera videli bohatú a poistenú týmto svetom, mocným Egyptom, sa more tohto času stane večným hrobom.

Potom už budeme svedčiť inak ako dosiaľ.

„Dom Izraela ich bude pochovávať za sedem mesiacov, aby očistil krajinu. A všetok ľud krajiny ich pochová a bude im to na chválu v deň, keď sa oslávia – znie výrok Hospodina Pána. Z ľudí, ktorí stále prechádzajú krajinou, vyberú mužov, aby pochovávali tých, čo zostali na povrchu zeme, aby ju očistili. Po siedmich mesiacoch začnú svoj prieskum. Keď budú prechádzať krajinou a uvidia ľudské kosti, postavia pri nich znak, kým ich hrobári nepochovajú do Údolia Gógovho davu. Preto jestvuje aj meno istého mesta Hamóná. Tak očistia krajinu.“ (Ez 39,12-16).

Urobia to tí, ktorí už teraz misijne a evanjelizačne prechádzajú krajinu a nestarajú sa iba o svoje privátne záujmy vo vlastných svätých okruhoch. Celá zem patrí Bohu a Ježiš Kristus posiela svojich učeníkov ku všetkým, aby každému zvestovali aktuálnu Božiu výzvu, súčasné Božie rozhodnutie.

Môže sa teda teraz odvážiť niekto konať a hovoriť inak, než to počul dlho trpiaci Jób?

Ty mlč, odteraz budem hovoriť ja!

Mnohí sme sa na všeličo neraz sťažovali, reptali sme a nikdy sme nechceli až do drene kostí pochopiť pri sebe Božiu výchovu tak, aby sme sa boli okamžite ochotní až do krvi sprotiviť voči každému hriechu svojho života. Prišiel však čas, keď Pán nad nami zvíťazil, a my sme tú výchovu prijať smeli..

Ako inak by sme mohli prežiť a prejsť do večného spôsobu bytia v Kristu? Ako inak by sme sa mohli zachrániť, ak nie tým, že sme sa dali vytrhnúť zo zahynutia Božou školou, Božou výchovou, Božím prútom spravodlivosti? Pretože sme zavrhli tíško tečúce vody Šiloáchu, museli na nás prísť riavy a vodopády, ktoré tesali a formovali naše srdcia, takže napokon sme sa mohli pokoriť a zohnúť pred Svätým Bohom svoju tvár, a to už bez akéhokoľvek odvrávania.

Mlč, Jób! Mlč, človek! Mlč, moje dieťa! Mlč, syn môj, mlč, a prestaň o všetkom, čo sa ti v Božom ohnivom procese nepáči, diskutovať! Mlč a prijmi smrť svojho starého človeka, aby si mohol prijať život v Kristu a odteraz žiť už len pre Neho!

Mlč a buď Bohu vďačný, keď ti dáva ešte poslednú možnosť, aby si sa mu po svojom uvážlivom mlčaní – úplne, a to raz a navždy, odovzdal.

Nastal koniec hrdinov i zemských kniežat, nastal koniec všetkého, čo je obetované Bohu z Bášánu. Nastal koniec koňov i jazdcov, hrdinov i všelijakých bojovníkov...

Tak vraví Pán: „Potom rozšírim svoju slávu medzi národy a všetky národy uvidia môj súd, ktorý som vykonal, i moju ruku, ktorú som položil na nich. Od toho dňa, navždy pozná dom Izraela, že ja, Hospodin, som jeho Bohom.“ (Ez 39,21-22).

„Preto takto vraví Hospodin Pán: Teraz zmením údel Jákoba, zľutujem sa nad celým domom Izraela a budem horliť za svoje sväté meno. Zabudnú na svoju potupu a na všetku svoju nevernosť, ktorej sa dopustili voči mne, keď budú bezpečne bývať na svojej pôde a nikto ich nevyplaší. Keď ich vrátim z národov a zhromaždím ich z krajín ich nepriateľov a na nich sa dokážem Svätým pred očami mnohých národov, vtedy poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, pretože som ich najprv odviedol do zajatia medzi národy, ale potom ich zhromaždím na ich pôdu a nenechám tam nikoho z nich. Ani svoju tvár pred nimi nikdy neskryjem, lebo som svojho Ducha vylial na dom Izraela – znie výrok Hospodina Pána.“ (Ez 39,25-29).

Patríš do tohto domu?

Ak si tým nie si istý, neváhaj, a vojdi doň v nasledujúcom okamihu, kým ešte platí: Dnes!

„Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, určuje znovu istý deň: (nové) dnes – tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali:

Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.“ (List Židom 4,6-7).

„Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutia a zmýšľanie srdca. A nieto tvora, skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ (List Židom 4, 11-13).